ಅಧ್ಯಾಯ 11

ವಿಶ್ವರೂಪ ದರ್ಶನ ಯೋಗ

विश्वरूपदर्शनयोग

ಅರ್ಜುನನಿಗೆ ದಿವ್ಯ ದೃಷ್ಟಿಯನ್ನು ನೀಡಿ, ಸೃಷ್ಟಿಯ ಸಕಲ ಚರಾಚರಗಳನ್ನು ಒಳಗೊಂಡ ತನ್ನ ವಿಶ್ವರೂಪವನ್ನು ಕೃಷ್ಣನು ಪ್ರದರ್ಶಿಸುತ್ತಾನೆ.

11.1

अर्जुन उवाच
मदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसंज्ञितम्।
यत्त्वयोक्तं वचस्तेन मोहोऽयं विगतो मम॥

arjuna uvācha ।
mad-anugrahāya paramaṁ guhyam adhyātma-sanjñitam ॥
yat tvayoktaṁ vachas tena moho ’yaṁ vigato mama

—

11.2

भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया।
त्वत्तः कमलपत्राक्ष माहात्म्यमपि चाव्ययम्॥

bhavāpyayau hi bhūtānāṁ śhrutau vistaraśho mayā ।
tvattaḥ kamala-patrākṣha māhātmyam api chāvyayam ॥

—

11.3

एवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर।
द्रष्टुमिच्छामि ते रूपमैश्वरं पुरुषोत्तम॥

evam etad yathāttha tvam ātmānaṁ parameśhvara ।
draṣhṭum ichchhāmi te rūpam aiśhwaraṁ puruṣhottama ॥

—

11.4

मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो।
योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयाऽत्मानमव्ययम्॥

manyase yadi tach chhakyaṁ mayā draṣhṭum iti prabho ।
yogeśhvara tato me tvaṁ darśhayātmānam avyayam ॥

—

11.5

श्री भगवानुवाच
पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः।
नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च॥

śhrī-bhagavān uvācha ।
paśhya me pārtha rūpāṇi śhataśho ’tha sahasraśhaḥ ॥
nānā-vidhāni divyāni nānā-varṇākṛitīni cha

—

11.6

पश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्िवनौ मरुतस्तथा।
बहून्यदृष्टपूर्वाणि पश्याऽश्चर्याणि भारत॥

paśhyādityān vasūn rudrān aśhvinau marutas tathā ।
bahūny adṛiṣhṭa-pūrvāṇi paśhyāśhcharyāṇi bhārata ॥

—

11.7

इहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम्।
मम देहे गुडाकेश यच्चान्यद्द्रष्टुमिच्छसि॥

ihaika-sthaṁ jagat kṛitsnaṁ paśhyādya sa-charācharam ।
mama dehe guḍākeśha yach chānyad draṣhṭum ichchhasi ॥

—

11.8

न तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा।
दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगमैश्वरम्॥

na tu māṁ śhakyase draṣhṭum anenaiva sva-chakṣhuṣhā ।
divyaṁ dadāmi te chakṣhuḥ paśhya me yogam aiśhwaram ॥

—

11.9

सञ्जय उवाच
एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः।
दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम्॥

sañjaya uvācha ।
evam uktvā tato rājan mahā-yogeśhvaro hariḥ ॥
darśhayām āsa pārthāya paramaṁ rūpam aiśhwaram

—

11.10

अनेकवक्त्रनयनमनेकाद्भुतदर्शनम्।
अनेकदिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम्॥

aneka-vaktra-nayanam anekādbhuta-darśhanam ।
aneka-divyābharaṇaṁ divyānekodyatāyudham ॥

—

11.11

दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम्।
सर्वाश्चर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम्॥

divya-mālyāmbara-dharaṁ divya-gandhānulepanam ।
sarvāśhcharya-mayaṁ devam anantaṁ viśhvato-mukham ॥

—

11.12

दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता।
यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः॥

divi sūrya-sahasrasya bhaved yugapad utthitā ।
yadi bhāḥ sadṛiśhī sā syād bhāsas tasya mahātmanaḥ ॥

—

11.13

तत्रैकस्थं जगत्कृत्स्नं प्रविभक्तमनेकधा।
अपश्यद्देवदेवस्य शरीरे पाण्डवस्तदा॥

tatraika-sthaṁ jagat kṛitsnaṁ pravibhaktam anekadhā ।
apaśhyad deva-devasya śharīre pāṇḍavas tadā ॥

—

11.14

ततः स विस्मयाविष्टो हृष्टरोमा धनञ्जयः।
प्रणम्य शिरसा देवं कृताञ्जलिरभाषत॥

tataḥ sa vismayāviṣhṭo hṛiṣhṭa-romā dhanañjayaḥ ।
praṇamya śhirasā devaṁ kṛitāñjalir abhāṣhata ॥

—

11.15

अर्जुन उवाच
पश्यामि देवांस्तव देव देहे
सर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान्।
ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थ
मृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान्॥

arjuna uvācha ।
paśhyāmi devāns tava deva dehe ॥
sarvāns tathā bhūta-viśheṣha-saṅghān
brahmāṇam īśhaṁ kamalāsana-stham
ṛiṣhīnśh cha sarvān uragānśh cha divyān

—

11.16

अनेकबाहूदरवक्त्रनेत्रं
पश्यामि त्वां सर्वतोऽनन्तरूपम्।
नान्तं न मध्यं न पुनस्तवादिं
पश्यामि विश्वेश्वर विश्वरूप॥

aneka-bāhūdara-vaktra-netraṁ ।
paśhyāmi tvāṁ sarvato ’nanta-rūpam ॥
nāntaṁ na madhyaṁ na punas tavādiṁ
paśhyāmi viśhveśhvara viśhva-rūpa

—

11.17

किरीटिनं गदिनं चक्रिणं च
तेजोराशिं सर्वतोदीप्तिमन्तम्।
पश्यामि त्वां दुर्निरीक्ष्यं समन्ता
द्दीप्तानलार्कद्युतिमप्रमेयम्॥

kirīṭinaṁ gadinaṁ chakriṇaṁ cha ।
tejo-rāśhiṁ sarvato dīptimantam ॥
paśhyāmi tvāṁ durnirīkṣhyaṁ samantād
dīptānalārka-dyutim aprameyam

—

11.18

त्वमक्षरं परमं वेदितव्यं
त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्।
त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्ता
सनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे॥

tvam akṣharaṁ paramaṁ veditavyaṁ ।
tvam asya viśhvasya paraṁ nidhānam ॥
tvam avyayaḥ śhāśhvata-dharma-goptā
sanātanas tvaṁ puruṣho mato me

—

11.19

अनादिमध्यान्तमनन्तवीर्य
मनन्तबाहुं शशिसूर्यनेत्रम्।
पश्यामि त्वां दीप्तहुताशवक्त्रम्
स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम्॥

स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम् || 19|| ।

—

11.20

द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हि
व्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः।
दृष्ट्वाऽद्भुतं रूपमुग्रं तवेदं
लोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन्॥

dyāv ā-pṛithivyor idam antaraṁ hi ।
vyāptaṁ tvayaikena diśhaśh cha sarvāḥ ॥
dṛiṣhṭvādbhutaṁ rūpam ugraṁ tavedaṁ
loka-trayaṁ pravyathitaṁ mahātman

—

11.21

अमी हि त्वां सुरसङ्घाः विशन्ति
केचिद्भीताः प्राञ्जलयो गृणन्ति।
स्वस्तीत्युक्त्वा महर्षिसिद्धसङ्घाः
स्तुवन्ति त्वां स्तुतिभिः पुष्कलाभिः॥

amī hi tvāṁ sura-saṅghā viśhanti ।
kechid bhītāḥ prāñjalayo gṛiṇanti ॥
svastīty uktvā maharṣhi-siddha-saṅghāḥ
stuvanti tvāṁ stutibhiḥ puṣhkalābhiḥ

—

11.22

रुद्रादित्या वसवो ये च साध्या
विश्वेऽश्िवनौ मरुतश्चोष्मपाश्च।
गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसङ्घा
वीक्षन्ते त्वां विस्मिताश्चैव सर्वे॥

rudrādityā vasavo ye cha sādhyā ।
viśhve ’śhvinau marutaśh choṣhmapāśh cha ॥
gandharva-yakṣhāsura-siddha-saṅghā
vīkṣhante tvāṁ vismitāśh chaiva sarve

—

11.23

रूपं महत्ते बहुवक्त्रनेत्रं
महाबाहो बहुबाहूरुपादम्।
बहूदरं बहुदंष्ट्राकरालं
दृष्ट्वा लोकाः प्रव्यथितास्तथाऽहम्॥

rūpaṁ mahat te bahu-vaktra-netraṁ ।
mahā-bāho bahu-bāhūru-pādam ॥
bahūdaraṁ bahu-danṣhṭrā-karālaṁ
dṛiṣhṭvā lokāḥ pravyathitās tathāham

—

11.24

नभःस्पृशं दीप्तमनेकवर्णं
व्यात्ताननं दीप्तविशालनेत्रम्।
दृष्ट्वा हि त्वां प्रव्यथितान्तरात्मा
धृतिं न विन्दामि शमं च विष्णो॥

nabhaḥ-spṛiśhaṁ dīptam aneka-varṇaṁ ।
vyāttānanaṁ dīpta-viśhāla-netram ॥
dṛiṣhṭvā hi tvāṁ pravyathitāntar-ātmā
dhṛitiṁ na vindāmi śhamaṁ cha viṣhṇo

—

11.25

दंष्ट्राकरालानि च ते मुखानि
दृष्ट्वैव कालानलसन्निभानि।
दिशो न जाने न लभे च शर्म
प्रसीद देवेश जगन्निवास॥

danṣhṭrā-karālāni cha te mukhāni ।
dṛiṣhṭvaiva kālānala-sannibhāni ॥
diśho na jāne na labhe cha śharma
prasīda deveśha jagan-nivāsa

—

11.26

अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राः
सर्वे सहैवावनिपालसङ्घैः।
भीष्मो द्रोणः सूतपुत्रस्तथाऽसौ
सहास्मदीयैरपि योधमुख्यैः॥

amī cha tvāṁ dhṛitarāśhtrasya putrāḥ ।
sarve sahaivāvani-pāla-saṅghaiḥ ॥
bhīṣhmo droṇaḥ sūta-putras tathāsau
sahāsmadīyair api yodha-mukhyaiḥ
vaktrāṇi te tvaramāṇā viśhanti
danṣhṭrā-karālāni bhayānakāni
kechid vilagnā daśhanāntareṣhu
sandṛiśhyante chūrṇitair uttamāṅgaiḥ

—

11.27

वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्ति
दंष्ट्राकरालानि भयानकानि।
केचिद्विलग्ना दशनान्तरेषु
संदृश्यन्ते चूर्णितैरुत्तमाङ्गैः॥

vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti daṁṣṭrā-karālāni bhayānakāni kecid vilagnā daśanāntareṣu sandṛśyante cūrṇitair uttamāṅgaiḥ ।

—

11.28

यथा नदीनां बहवोऽम्बुवेगाः
समुद्रमेवाभिमुखाः द्रवन्ति।
तथा तवामी नरलोकवीरा
विशन्ति वक्त्राण्यभिविज्वलन्ति॥

yathā nadīnāṁ bahavo ’mbu-vegāḥ ।
samudram evābhimukhā dravanti ॥
tathā tavāmī nara-loka-vīrā
viśhanti vaktrāṇy abhivijvalanti

—

11.29

यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गा
विशन्ति नाशाय समृद्धवेगाः।
तथैव नाशाय विशन्ति लोका
स्तवापि वक्त्राणि समृद्धवेगाः॥

yathā pradīptaṁ jvalanaṁ pataṅgā ।
viśhanti nāśhāya samṛiddha-vegāḥ ॥
tathaiva nāśhāya viśhanti lokās
tavāpi vaktrāṇi samṛiddha-vegāḥ

—

11.30

लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ता
ल्लोकान्समग्रान्वदनैर्ज्वलद्भिः।
तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रं
भासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो॥

lelihyase grasamānaḥ samantāl ।
lokān samagrān vadanair jvaladbhiḥ ॥
tejobhir āpūrya jagat samagraṁ
bhāsas tavogrāḥ pratapanti viṣhṇo

—

11.31

आख्याहि मे को भवानुग्ररूपो
नमोऽस्तु ते देववर प्रसीद।
विज्ञातुमिच्छामि भवन्तमाद्यं
न हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम्॥

ākhyāhi me ko bhavān ugra-rūpo ।
namo ’stu te deva-vara prasīda ॥
vijñātum ichchhāmi bhavantam ādyaṁ
na hi prajānāmi tava pravṛittim

—

11.32

श्री भगवानुवाच
कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धो
लोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः।
ऋतेऽपि त्वां न भविष्यन्ति सर्वे
येऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः॥

śhrī-bhagavān uvācha ।
kālo ’smi loka-kṣhaya-kṛit pravṛiddho ॥
lokān samāhartum iha pravṛittaḥ
ṛite ’pi tvāṁ na bhaviṣhyanti sarve
ye ’vasthitāḥ pratyanīkeṣhu yodhāḥ

—

11.33

तस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्व
जित्वा शत्रून् भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम्।
मयैवैते निहताः पूर्वमेव
निमित्तमात्रं भव सव्यसाचिन्॥

tasmāt tvam uttiṣhṭha yaśho labhasva ।
jitvā śhatrūn bhuṅkṣhva rājyaṁ samṛiddham ॥
mayaivaite nihatāḥ pūrvam eva
nimitta-mātraṁ bhava savya-sāchin

—

11.34

द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च
कर्णं तथाऽन्यानपि योधवीरान्।
मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठा
युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान्॥

droṇaṁ cha bhīṣhmaṁ cha jayadrathaṁ cha ।
karṇaṁ tathānyān api yodha-vīrān ॥
mayā hatāṁs tvaṁ jahi mā vyathiṣhṭhā
yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān

—

11.35

सञ्जय उवाच
एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्य
कृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी।
नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं
सगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य॥

sañjaya uvācha ।
etach chhrutvā vachanaṁ keśhavasya ॥
kṛitāñjalir vepamānaḥ kirīṭī
namaskṛitvā bhūya evāha kṛiṣhṇaṁ
sa-gadgadaṁ bhīta-bhītaḥ praṇamya

—

11.36

अर्जुन उवाच
स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्या
जगत् प्रहृष्यत्यनुरज्यते च।
रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्ति
सर्वे नमस्यन्ति च सिद्धसङ्घाः॥

arjuna uvācha ।
sthāne hṛiṣhīkeśha tava prakīrtyā ॥
jagat prahṛiṣhyaty anurajyate cha
rakṣhānsi bhītāni diśho dravanti
sarve namasyanti cha siddha-saṅghāḥ

—

11.37

कस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन्
गरीयसे ब्रह्मणोऽप्यादिकर्त्रे।
अनन्त देवेश जगन्निवास
त्वमक्षरं सदसत्तत्परं यत्॥

kasmāch cha te na nameran mahātman ।
garīyase brahmaṇo ’py ādi-kartre ॥
ananta deveśha jagan-nivāsa
tvam akṣharaṁ sad-asat tat paraṁ yat

—

11.38

त्वमादिदेवः पुरुषः पुराण
स्त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्।
वेत्तासि वेद्यं च परं च धाम
त्वया ततं विश्वमनन्तरूप॥

tvam ādi-devaḥ puruṣhaḥ purāṇas ।
tvam asya viśhvasya paraṁ nidhānam ॥
vettāsi vedyaṁ cha paraṁ cha dhāma
tvayā tataṁ viśhvam ananta-rūpa

—

11.39

वायुर्यमोऽग्निर्वरुणः शशाङ्कः
प्रजापतिस्त्वं प्रपितामहश्च।
नमो नमस्तेऽस्तु सहस्रकृत्वः
पुनश्च भूयोऽपि नमो नमस्ते॥

vāyur yamo ’gnir varuṇaḥ śhaśhāṅkaḥ ।
prajāpatis tvaṁ prapitāmahaśh cha ॥
namo namas te ’stu sahasra-kṛitvaḥ
punaśh cha bhūyo ’pi namo namas te

—

11.40

नमः पुरस्तादथ पृष्ठतस्ते
नमोऽस्तु ते सर्वत एव सर्व।
अनन्तवीर्यामितविक्रमस्त्वं
सर्वं समाप्नोषि ततोऽसि सर्वः॥

namaḥ purastād atha pṛiṣhṭhatas te ।
namo ’stu te sarvata eva sarva ॥
ananta-vīryāmita-vikramas tvaṁ
sarvaṁ samāpnoṣhi tato ’si sarvaḥ

—

11.41

सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं
हे कृष्ण हे यादव हे सखेति।
अजानता महिमानं तवेदं
मया प्रमादात्प्रणयेन वापि॥

sakheti matvā prasabhaṁ yad uktaṁ ।
he kṛiṣhṇa he yādava he sakheti ॥
ajānatā mahimānaṁ tavedaṁ
mayā pramādāt praṇayena vāpi

—

11.42

यच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसि
विहारशय्यासनभोजनेषु।
एकोऽथवाप्यच्युत तत्समक्षं
तत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम्॥

yach chāvahāsārtham asat-kṛito ’si ।
vihāra-śhayyāsana-bhojaneṣhu ॥
eko ’tha vāpy achyuta tat-samakṣhaṁ
tat kṣhāmaye tvām aham aprameyam

—

11.43

पितासि लोकस्य चराचरस्य
त्वमस्य पूज्यश्च गुरुर्गरीयान्।
न त्वत्समोऽस्त्यभ्यधिकः कुतोऽन्यो
लोकत्रयेऽप्यप्रतिमप्रभाव॥

pitāsi lokasya charācharasya ।
tvam asya pūjyaśh cha gurur garīyān ॥
na tvat-samo ’sty abhyadhikaḥ kuto ’nyo
loka-traye ’py apratima-prabhāva

—

11.44

तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायं
प्रसादये त्वामहमीशमीड्यम्।
पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः
प्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम्॥

tasmāt praṇamya praṇidhāya kāyaṁ ।
prasādaye tvām aham īśham īḍyam ॥
piteva putrasya sakheva sakhyuḥ
priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum

—

11.45

अदृष्टपूर्वं हृषितोऽस्मि दृष्ट्वा
भयेन च प्रव्यथितं मनो मे।
तदेव मे दर्शय देव रूपं
प्रसीद देवेश जगन्निवास॥

adṛiṣhṭa-pūrvaṁ hṛiṣhito ’smi dṛiṣhṭvā ।
bhayena cha pravyathitaṁ mano me ॥
tad eva me darśhaya deva rūpaṁ
prasīda deveśha jagan-nivāsa

—

11.46

किरीटिनं गदिनं चक्रहस्त
मिच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव।
तेनैव रूपेण चतुर्भुजेन
सहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते॥

kirīṭinaṁ gadinaṁ chakra-hastam ।
ichchhāmi tvāṁ draṣhṭum ahaṁ tathaiva ॥
tenaiva rūpeṇa chatur-bhujena
sahasra-bāho bhava viśhva-mūrte

—

11.47

श्री भगवानुवाच
मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदं
रूपं परं दर्शितमात्मयोगात्।
तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यं
यन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम्॥

śhrī-bhagavān uvācha ।
mayā prasannena tavārjunedaṁ ॥
rūpaṁ paraṁ darśhitam ātma-yogāt
tejo-mayaṁ viśhvam anantam ādyaṁ
yan me tvad anyena na dṛiṣhṭa-pūrvam

—

11.48

न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानै
र्न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैः।
एवंरूपः शक्य अहं नृलोके
द्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर॥

na veda-yajñādhyayanair na dānair ।
na cha kriyābhir na tapobhir ugraiḥ ॥
evaṁ-rūpaḥ śhakya ahaṁ nṛi-loke
draṣhṭuṁ tvad anyena kuru-pravīra

—

11.49

मा ते व्यथा मा च विमूढभावो
दृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम्।
व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वं
तदेव मे रूपमिदं प्रपश्य॥

mā te vyathā mā cha vimūḍha-bhāvo ।
dṛiṣhṭvā rūpaṁ ghoram īdṛiṅ mamedam ॥
vyapeta-bhīḥ prīta-manāḥ punas tvaṁ
tad eva me rūpam idaṁ prapaśhya

—

11.50

सञ्जय उवाच
इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वा
स्वकं रूपं दर्शयामास भूयः।
आश्वासयामास च भीतमेनं
भूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा॥

sañjaya uvācha ।
ity arjunaṁ vāsudevas tathoktvā ॥
svakaṁ rūpaṁ darśhayām āsa bhūyaḥ
āśhvāsayām āsa cha bhītam enaṁ
bhūtvā punaḥ saumya-vapur mahātmā

—

11.51

अर्जुन उवाच
दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तवसौम्यं जनार्दन।
इदानीमस्मि संवृत्तः सचेताः प्रकृतिं गतः॥

arjuna uvācha ।
dṛiṣhṭvedaṁ mānuṣhaṁ rūpaṁ tava saumyaṁ janārdana ॥
idānīm asmi saṁvṛittaḥ sa-chetāḥ prakṛitiṁ gataḥ

—

11.52

श्री भगवानुवाच
सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम।
देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः॥

śhrī-bhagavān uvācha ।
su-durdarśham idaṁ rūpaṁ dṛiṣhṭavān asi yan mama ॥
devā apy asya rūpasya nityaṁ darśhana-kāṅkṣhiṇaḥ

—

11.53

नाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया।
शक्य एवंविधो द्रष्टुं दृष्टवानसि मां यथा॥

nāhaṁ vedair na tapasā na dānena na chejyayā ।
śhakya evaṁ-vidho draṣhṭuṁ dṛiṣhṭavān asi māṁ yathā ॥

—

11.54

भक्त्या त्वनन्यया शक्यमहमेवंविधोऽर्जुन।
ज्ञातुं दृष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परंतप॥

bhaktyā tv ananyayā śhakya aham evaṁ-vidho ’rjuna ।
jñātuṁ draṣhṭuṁ cha tattvena praveṣhṭuṁ cha parantapa ॥

—

11.55

मत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः।
निर्वैरः सर्वभूतेषु यः स मामेति पाण्डव॥

mat-karma-kṛin mat-paramo mad-bhaktaḥ saṅga-varjitaḥ ।
nirvairaḥ sarva-bhūteṣhu yaḥ sa mām eti pāṇḍava ॥

—