11.1
अर्जुन उवाच
मदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसंज्ञितम्।
यत्त्वयोक्तं वचस्तेन मोहोऽयं विगतो मम॥
arjuna uvācha ।
mad-anugrahāya paramaṁ guhyam adhyātma-sanjñitam ॥
yat tvayoktaṁ vachas tena moho ’yaṁ vigato mama
—
ಅಧ್ಯಾಯ 11
विश्वरूपदर्शनयोग
ಅರ್ಜುನನಿಗೆ ದಿವ್ಯ ದೃಷ್ಟಿಯನ್ನು ನೀಡಿ, ಸೃಷ್ಟಿಯ ಸಕಲ ಚರಾಚರಗಳನ್ನು ಒಳಗೊಂಡ ತನ್ನ ವಿಶ್ವರೂಪವನ್ನು ಕೃಷ್ಣನು ಪ್ರದರ್ಶಿಸುತ್ತಾನೆ.
11.1
अर्जुन उवाच
मदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसंज्ञितम्।
यत्त्वयोक्तं वचस्तेन मोहोऽयं विगतो मम॥
arjuna uvācha ।
mad-anugrahāya paramaṁ guhyam adhyātma-sanjñitam ॥
yat tvayoktaṁ vachas tena moho ’yaṁ vigato mama
—
11.2
भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया।
त्वत्तः कमलपत्राक्ष माहात्म्यमपि चाव्ययम्॥
bhavāpyayau hi bhūtānāṁ śhrutau vistaraśho mayā ।
tvattaḥ kamala-patrākṣha māhātmyam api chāvyayam ॥
—
11.3
एवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर।
द्रष्टुमिच्छामि ते रूपमैश्वरं पुरुषोत्तम॥
evam etad yathāttha tvam ātmānaṁ parameśhvara ।
draṣhṭum ichchhāmi te rūpam aiśhwaraṁ puruṣhottama ॥
—
11.4
मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो।
योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयाऽत्मानमव्ययम्॥
manyase yadi tach chhakyaṁ mayā draṣhṭum iti prabho ।
yogeśhvara tato me tvaṁ darśhayātmānam avyayam ॥
—
11.5
श्री भगवानुवाच
पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः।
नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च॥
śhrī-bhagavān uvācha ।
paśhya me pārtha rūpāṇi śhataśho ’tha sahasraśhaḥ ॥
nānā-vidhāni divyāni nānā-varṇākṛitīni cha
—
11.6
पश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्िवनौ मरुतस्तथा।
बहून्यदृष्टपूर्वाणि पश्याऽश्चर्याणि भारत॥
paśhyādityān vasūn rudrān aśhvinau marutas tathā ।
bahūny adṛiṣhṭa-pūrvāṇi paśhyāśhcharyāṇi bhārata ॥
—
11.7
इहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम्।
मम देहे गुडाकेश यच्चान्यद्द्रष्टुमिच्छसि॥
ihaika-sthaṁ jagat kṛitsnaṁ paśhyādya sa-charācharam ।
mama dehe guḍākeśha yach chānyad draṣhṭum ichchhasi ॥
—
11.8
न तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा।
दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगमैश्वरम्॥
na tu māṁ śhakyase draṣhṭum anenaiva sva-chakṣhuṣhā ।
divyaṁ dadāmi te chakṣhuḥ paśhya me yogam aiśhwaram ॥
—
11.9
सञ्जय उवाच
एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः।
दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम्॥
sañjaya uvācha ।
evam uktvā tato rājan mahā-yogeśhvaro hariḥ ॥
darśhayām āsa pārthāya paramaṁ rūpam aiśhwaram
—
11.10
अनेकवक्त्रनयनमनेकाद्भुतदर्शनम्।
अनेकदिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम्॥
aneka-vaktra-nayanam anekādbhuta-darśhanam ।
aneka-divyābharaṇaṁ divyānekodyatāyudham ॥
—
11.11
दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम्।
सर्वाश्चर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम्॥
divya-mālyāmbara-dharaṁ divya-gandhānulepanam ।
sarvāśhcharya-mayaṁ devam anantaṁ viśhvato-mukham ॥
—
11.12
दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता।
यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः॥
divi sūrya-sahasrasya bhaved yugapad utthitā ।
yadi bhāḥ sadṛiśhī sā syād bhāsas tasya mahātmanaḥ ॥
—
11.13
तत्रैकस्थं जगत्कृत्स्नं प्रविभक्तमनेकधा।
अपश्यद्देवदेवस्य शरीरे पाण्डवस्तदा॥
tatraika-sthaṁ jagat kṛitsnaṁ pravibhaktam anekadhā ।
apaśhyad deva-devasya śharīre pāṇḍavas tadā ॥
—
11.14
ततः स विस्मयाविष्टो हृष्टरोमा धनञ्जयः।
प्रणम्य शिरसा देवं कृताञ्जलिरभाषत॥
tataḥ sa vismayāviṣhṭo hṛiṣhṭa-romā dhanañjayaḥ ।
praṇamya śhirasā devaṁ kṛitāñjalir abhāṣhata ॥
—
11.15
अर्जुन उवाच
पश्यामि देवांस्तव देव देहे
सर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान्।
ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थ
मृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान्॥
arjuna uvācha ।
paśhyāmi devāns tava deva dehe ॥
sarvāns tathā bhūta-viśheṣha-saṅghān
brahmāṇam īśhaṁ kamalāsana-stham
ṛiṣhīnśh cha sarvān uragānśh cha divyān
—
11.16
अनेकबाहूदरवक्त्रनेत्रं
पश्यामि त्वां सर्वतोऽनन्तरूपम्।
नान्तं न मध्यं न पुनस्तवादिं
पश्यामि विश्वेश्वर विश्वरूप॥
aneka-bāhūdara-vaktra-netraṁ ।
paśhyāmi tvāṁ sarvato ’nanta-rūpam ॥
nāntaṁ na madhyaṁ na punas tavādiṁ
paśhyāmi viśhveśhvara viśhva-rūpa
—
11.17
किरीटिनं गदिनं चक्रिणं च
तेजोराशिं सर्वतोदीप्तिमन्तम्।
पश्यामि त्वां दुर्निरीक्ष्यं समन्ता
द्दीप्तानलार्कद्युतिमप्रमेयम्॥
kirīṭinaṁ gadinaṁ chakriṇaṁ cha ।
tejo-rāśhiṁ sarvato dīptimantam ॥
paśhyāmi tvāṁ durnirīkṣhyaṁ samantād
dīptānalārka-dyutim aprameyam
—
11.18
त्वमक्षरं परमं वेदितव्यं
त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्।
त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्ता
सनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे॥
tvam akṣharaṁ paramaṁ veditavyaṁ ।
tvam asya viśhvasya paraṁ nidhānam ॥
tvam avyayaḥ śhāśhvata-dharma-goptā
sanātanas tvaṁ puruṣho mato me
—
11.19
अनादिमध्यान्तमनन्तवीर्य
मनन्तबाहुं शशिसूर्यनेत्रम्।
पश्यामि त्वां दीप्तहुताशवक्त्रम्
स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम्॥
स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम् || 19|| ।
—
11.20
द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हि
व्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः।
दृष्ट्वाऽद्भुतं रूपमुग्रं तवेदं
लोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन्॥
dyāv ā-pṛithivyor idam antaraṁ hi ।
vyāptaṁ tvayaikena diśhaśh cha sarvāḥ ॥
dṛiṣhṭvādbhutaṁ rūpam ugraṁ tavedaṁ
loka-trayaṁ pravyathitaṁ mahātman
—
11.21
अमी हि त्वां सुरसङ्घाः विशन्ति
केचिद्भीताः प्राञ्जलयो गृणन्ति।
स्वस्तीत्युक्त्वा महर्षिसिद्धसङ्घाः
स्तुवन्ति त्वां स्तुतिभिः पुष्कलाभिः॥
amī hi tvāṁ sura-saṅghā viśhanti ।
kechid bhītāḥ prāñjalayo gṛiṇanti ॥
svastīty uktvā maharṣhi-siddha-saṅghāḥ
stuvanti tvāṁ stutibhiḥ puṣhkalābhiḥ
—
11.22
रुद्रादित्या वसवो ये च साध्या
विश्वेऽश्िवनौ मरुतश्चोष्मपाश्च।
गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसङ्घा
वीक्षन्ते त्वां विस्मिताश्चैव सर्वे॥
rudrādityā vasavo ye cha sādhyā ।
viśhve ’śhvinau marutaśh choṣhmapāśh cha ॥
gandharva-yakṣhāsura-siddha-saṅghā
vīkṣhante tvāṁ vismitāśh chaiva sarve
—
11.23
रूपं महत्ते बहुवक्त्रनेत्रं
महाबाहो बहुबाहूरुपादम्।
बहूदरं बहुदंष्ट्राकरालं
दृष्ट्वा लोकाः प्रव्यथितास्तथाऽहम्॥
rūpaṁ mahat te bahu-vaktra-netraṁ ।
mahā-bāho bahu-bāhūru-pādam ॥
bahūdaraṁ bahu-danṣhṭrā-karālaṁ
dṛiṣhṭvā lokāḥ pravyathitās tathāham
—
11.24
नभःस्पृशं दीप्तमनेकवर्णं
व्यात्ताननं दीप्तविशालनेत्रम्।
दृष्ट्वा हि त्वां प्रव्यथितान्तरात्मा
धृतिं न विन्दामि शमं च विष्णो॥
nabhaḥ-spṛiśhaṁ dīptam aneka-varṇaṁ ।
vyāttānanaṁ dīpta-viśhāla-netram ॥
dṛiṣhṭvā hi tvāṁ pravyathitāntar-ātmā
dhṛitiṁ na vindāmi śhamaṁ cha viṣhṇo
—
11.25
दंष्ट्राकरालानि च ते मुखानि
दृष्ट्वैव कालानलसन्निभानि।
दिशो न जाने न लभे च शर्म
प्रसीद देवेश जगन्निवास॥
danṣhṭrā-karālāni cha te mukhāni ।
dṛiṣhṭvaiva kālānala-sannibhāni ॥
diśho na jāne na labhe cha śharma
prasīda deveśha jagan-nivāsa
—
11.26
अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राः
सर्वे सहैवावनिपालसङ्घैः।
भीष्मो द्रोणः सूतपुत्रस्तथाऽसौ
सहास्मदीयैरपि योधमुख्यैः॥
amī cha tvāṁ dhṛitarāśhtrasya putrāḥ ।
sarve sahaivāvani-pāla-saṅghaiḥ ॥
bhīṣhmo droṇaḥ sūta-putras tathāsau
sahāsmadīyair api yodha-mukhyaiḥ
vaktrāṇi te tvaramāṇā viśhanti
danṣhṭrā-karālāni bhayānakāni
kechid vilagnā daśhanāntareṣhu
sandṛiśhyante chūrṇitair uttamāṅgaiḥ
—
11.27
वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्ति
दंष्ट्राकरालानि भयानकानि।
केचिद्विलग्ना दशनान्तरेषु
संदृश्यन्ते चूर्णितैरुत्तमाङ्गैः॥
vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti daṁṣṭrā-karālāni bhayānakāni kecid vilagnā daśanāntareṣu sandṛśyante cūrṇitair uttamāṅgaiḥ ।
—
11.28
यथा नदीनां बहवोऽम्बुवेगाः
समुद्रमेवाभिमुखाः द्रवन्ति।
तथा तवामी नरलोकवीरा
विशन्ति वक्त्राण्यभिविज्वलन्ति॥
yathā nadīnāṁ bahavo ’mbu-vegāḥ ।
samudram evābhimukhā dravanti ॥
tathā tavāmī nara-loka-vīrā
viśhanti vaktrāṇy abhivijvalanti
—
11.29
यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गा
विशन्ति नाशाय समृद्धवेगाः।
तथैव नाशाय विशन्ति लोका
स्तवापि वक्त्राणि समृद्धवेगाः॥
yathā pradīptaṁ jvalanaṁ pataṅgā ।
viśhanti nāśhāya samṛiddha-vegāḥ ॥
tathaiva nāśhāya viśhanti lokās
tavāpi vaktrāṇi samṛiddha-vegāḥ
—
11.30
लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ता
ल्लोकान्समग्रान्वदनैर्ज्वलद्भिः।
तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रं
भासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो॥
lelihyase grasamānaḥ samantāl ।
lokān samagrān vadanair jvaladbhiḥ ॥
tejobhir āpūrya jagat samagraṁ
bhāsas tavogrāḥ pratapanti viṣhṇo
—
11.31
आख्याहि मे को भवानुग्ररूपो
नमोऽस्तु ते देववर प्रसीद।
विज्ञातुमिच्छामि भवन्तमाद्यं
न हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम्॥
ākhyāhi me ko bhavān ugra-rūpo ।
namo ’stu te deva-vara prasīda ॥
vijñātum ichchhāmi bhavantam ādyaṁ
na hi prajānāmi tava pravṛittim
—
11.32
श्री भगवानुवाच
कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धो
लोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः।
ऋतेऽपि त्वां न भविष्यन्ति सर्वे
येऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः॥
śhrī-bhagavān uvācha ।
kālo ’smi loka-kṣhaya-kṛit pravṛiddho ॥
lokān samāhartum iha pravṛittaḥ
ṛite ’pi tvāṁ na bhaviṣhyanti sarve
ye ’vasthitāḥ pratyanīkeṣhu yodhāḥ
—
11.33
तस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्व
जित्वा शत्रून् भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम्।
मयैवैते निहताः पूर्वमेव
निमित्तमात्रं भव सव्यसाचिन्॥
tasmāt tvam uttiṣhṭha yaśho labhasva ।
jitvā śhatrūn bhuṅkṣhva rājyaṁ samṛiddham ॥
mayaivaite nihatāḥ pūrvam eva
nimitta-mātraṁ bhava savya-sāchin
—
11.34
द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च
कर्णं तथाऽन्यानपि योधवीरान्।
मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठा
युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान्॥
droṇaṁ cha bhīṣhmaṁ cha jayadrathaṁ cha ।
karṇaṁ tathānyān api yodha-vīrān ॥
mayā hatāṁs tvaṁ jahi mā vyathiṣhṭhā
yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān
—
11.35
सञ्जय उवाच
एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्य
कृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी।
नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं
सगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य॥
sañjaya uvācha ।
etach chhrutvā vachanaṁ keśhavasya ॥
kṛitāñjalir vepamānaḥ kirīṭī
namaskṛitvā bhūya evāha kṛiṣhṇaṁ
sa-gadgadaṁ bhīta-bhītaḥ praṇamya
—
11.36
अर्जुन उवाच
स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्या
जगत् प्रहृष्यत्यनुरज्यते च।
रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्ति
सर्वे नमस्यन्ति च सिद्धसङ्घाः॥
arjuna uvācha ।
sthāne hṛiṣhīkeśha tava prakīrtyā ॥
jagat prahṛiṣhyaty anurajyate cha
rakṣhānsi bhītāni diśho dravanti
sarve namasyanti cha siddha-saṅghāḥ
—
11.37
कस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन्
गरीयसे ब्रह्मणोऽप्यादिकर्त्रे।
अनन्त देवेश जगन्निवास
त्वमक्षरं सदसत्तत्परं यत्॥
kasmāch cha te na nameran mahātman ।
garīyase brahmaṇo ’py ādi-kartre ॥
ananta deveśha jagan-nivāsa
tvam akṣharaṁ sad-asat tat paraṁ yat
—
11.38
त्वमादिदेवः पुरुषः पुराण
स्त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्।
वेत्तासि वेद्यं च परं च धाम
त्वया ततं विश्वमनन्तरूप॥
tvam ādi-devaḥ puruṣhaḥ purāṇas ।
tvam asya viśhvasya paraṁ nidhānam ॥
vettāsi vedyaṁ cha paraṁ cha dhāma
tvayā tataṁ viśhvam ananta-rūpa
—
11.39
वायुर्यमोऽग्निर्वरुणः शशाङ्कः
प्रजापतिस्त्वं प्रपितामहश्च।
नमो नमस्तेऽस्तु सहस्रकृत्वः
पुनश्च भूयोऽपि नमो नमस्ते॥
vāyur yamo ’gnir varuṇaḥ śhaśhāṅkaḥ ।
prajāpatis tvaṁ prapitāmahaśh cha ॥
namo namas te ’stu sahasra-kṛitvaḥ
punaśh cha bhūyo ’pi namo namas te
—
11.40
नमः पुरस्तादथ पृष्ठतस्ते
नमोऽस्तु ते सर्वत एव सर्व।
अनन्तवीर्यामितविक्रमस्त्वं
सर्वं समाप्नोषि ततोऽसि सर्वः॥
namaḥ purastād atha pṛiṣhṭhatas te ।
namo ’stu te sarvata eva sarva ॥
ananta-vīryāmita-vikramas tvaṁ
sarvaṁ samāpnoṣhi tato ’si sarvaḥ
—
11.41
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं
हे कृष्ण हे यादव हे सखेति।
अजानता महिमानं तवेदं
मया प्रमादात्प्रणयेन वापि॥
sakheti matvā prasabhaṁ yad uktaṁ ।
he kṛiṣhṇa he yādava he sakheti ॥
ajānatā mahimānaṁ tavedaṁ
mayā pramādāt praṇayena vāpi
—
11.42
यच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसि
विहारशय्यासनभोजनेषु।
एकोऽथवाप्यच्युत तत्समक्षं
तत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम्॥
yach chāvahāsārtham asat-kṛito ’si ।
vihāra-śhayyāsana-bhojaneṣhu ॥
eko ’tha vāpy achyuta tat-samakṣhaṁ
tat kṣhāmaye tvām aham aprameyam
—
11.43
पितासि लोकस्य चराचरस्य
त्वमस्य पूज्यश्च गुरुर्गरीयान्।
न त्वत्समोऽस्त्यभ्यधिकः कुतोऽन्यो
लोकत्रयेऽप्यप्रतिमप्रभाव॥
pitāsi lokasya charācharasya ।
tvam asya pūjyaśh cha gurur garīyān ॥
na tvat-samo ’sty abhyadhikaḥ kuto ’nyo
loka-traye ’py apratima-prabhāva
—
11.44
तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायं
प्रसादये त्वामहमीशमीड्यम्।
पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः
प्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम्॥
tasmāt praṇamya praṇidhāya kāyaṁ ।
prasādaye tvām aham īśham īḍyam ॥
piteva putrasya sakheva sakhyuḥ
priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum
—
11.45
अदृष्टपूर्वं हृषितोऽस्मि दृष्ट्वा
भयेन च प्रव्यथितं मनो मे।
तदेव मे दर्शय देव रूपं
प्रसीद देवेश जगन्निवास॥
adṛiṣhṭa-pūrvaṁ hṛiṣhito ’smi dṛiṣhṭvā ।
bhayena cha pravyathitaṁ mano me ॥
tad eva me darśhaya deva rūpaṁ
prasīda deveśha jagan-nivāsa
—
11.46
किरीटिनं गदिनं चक्रहस्त
मिच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव।
तेनैव रूपेण चतुर्भुजेन
सहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते॥
kirīṭinaṁ gadinaṁ chakra-hastam ।
ichchhāmi tvāṁ draṣhṭum ahaṁ tathaiva ॥
tenaiva rūpeṇa chatur-bhujena
sahasra-bāho bhava viśhva-mūrte
—
11.47
श्री भगवानुवाच
मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदं
रूपं परं दर्शितमात्मयोगात्।
तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यं
यन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम्॥
śhrī-bhagavān uvācha ।
mayā prasannena tavārjunedaṁ ॥
rūpaṁ paraṁ darśhitam ātma-yogāt
tejo-mayaṁ viśhvam anantam ādyaṁ
yan me tvad anyena na dṛiṣhṭa-pūrvam
—
11.48
न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानै
र्न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैः।
एवंरूपः शक्य अहं नृलोके
द्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर॥
na veda-yajñādhyayanair na dānair ।
na cha kriyābhir na tapobhir ugraiḥ ॥
evaṁ-rūpaḥ śhakya ahaṁ nṛi-loke
draṣhṭuṁ tvad anyena kuru-pravīra
—
11.49
मा ते व्यथा मा च विमूढभावो
दृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम्।
व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वं
तदेव मे रूपमिदं प्रपश्य॥
mā te vyathā mā cha vimūḍha-bhāvo ।
dṛiṣhṭvā rūpaṁ ghoram īdṛiṅ mamedam ॥
vyapeta-bhīḥ prīta-manāḥ punas tvaṁ
tad eva me rūpam idaṁ prapaśhya
—
11.50
सञ्जय उवाच
इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वा
स्वकं रूपं दर्शयामास भूयः।
आश्वासयामास च भीतमेनं
भूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा॥
sañjaya uvācha ।
ity arjunaṁ vāsudevas tathoktvā ॥
svakaṁ rūpaṁ darśhayām āsa bhūyaḥ
āśhvāsayām āsa cha bhītam enaṁ
bhūtvā punaḥ saumya-vapur mahātmā
—
11.51
अर्जुन उवाच
दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तवसौम्यं जनार्दन।
इदानीमस्मि संवृत्तः सचेताः प्रकृतिं गतः॥
arjuna uvācha ।
dṛiṣhṭvedaṁ mānuṣhaṁ rūpaṁ tava saumyaṁ janārdana ॥
idānīm asmi saṁvṛittaḥ sa-chetāḥ prakṛitiṁ gataḥ
—
11.52
श्री भगवानुवाच
सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम।
देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः॥
śhrī-bhagavān uvācha ।
su-durdarśham idaṁ rūpaṁ dṛiṣhṭavān asi yan mama ॥
devā apy asya rūpasya nityaṁ darśhana-kāṅkṣhiṇaḥ
—
11.53
नाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया।
शक्य एवंविधो द्रष्टुं दृष्टवानसि मां यथा॥
nāhaṁ vedair na tapasā na dānena na chejyayā ।
śhakya evaṁ-vidho draṣhṭuṁ dṛiṣhṭavān asi māṁ yathā ॥
—
11.54
भक्त्या त्वनन्यया शक्यमहमेवंविधोऽर्जुन।
ज्ञातुं दृष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परंतप॥
bhaktyā tv ananyayā śhakya aham evaṁ-vidho ’rjuna ।
jñātuṁ draṣhṭuṁ cha tattvena praveṣhṭuṁ cha parantapa ॥
—
11.55
मत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः।
निर्वैरः सर्वभूतेषु यः स मामेति पाण्डव॥
mat-karma-kṛin mat-paramo mad-bhaktaḥ saṅga-varjitaḥ ।
nirvairaḥ sarva-bhūteṣhu yaḥ sa mām eti pāṇḍava ॥
—