ಅಧ್ಯಾಯ 12

ಭಕ್ತಿಯೋಗಃ

भक्तियोगः

ಭಕ್ತಿಯ ಮಾರ್ಗವೇ ಅತ್ಯಂತ ಶ್ರೇಷ್ಠ ಎಂದು ಸಾರುತ್ತಾ, ಭಗವಂತನಿಗೆ ಪ್ರಿಯವಾದ ಭಕ್ತನ ಲಕ್ಷಣಗಳನ್ನು ಕೃಷ್ಣನು ವಿವರಿಸುತ್ತಾನೆ.

12.1

अर्जुन उवाचएवं सततयुक्ता ये भक्तास्त्वां पर्युपासते। येचाप्यक्षरमव्यक्तं तेषां के योगवित्तमाः॥

arjuna uvācha ।
evaṁ satata-yuktā ye bhaktās tvāṁ paryupāsate ॥
ye chāpy akṣharam avyaktaṁ teṣhāṁ ke yoga-vittamāḥ

12.2

श्री भगवानुवाचमय्यावेश्य मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते। श्रद्धया परयोपेतास्ते मे युक्ततमा मताः॥

śhrī-bhagavān uvācha ।
mayy āveśhya mano ye māṁ nitya-yuktā upāsate ॥
śhraddhayā parayopetās te me yuktatamā matāḥ

12.3

ये त्वक्षरमनिर्देश्यमव्यक्तं पर्युपासते। सर्वत्रगमचिन्त्यं च कूटस्थमचलं ध्रुवम्॥

ye tv akṣharam anirdeśhyam avyaktaṁ paryupāsate ।
sarvatra-gam achintyañcha kūṭa-stham achalandhruvam ॥
sanniyamyendriya-grāmaṁ sarvatra sama-buddhayaḥ
te prāpnuvanti mām eva sarva-bhūta-hite ratāḥ

12.4

संनियम्येन्द्रियग्रामं सर्वत्र समबुद्धयः। ते प्राप्नुवन्ति मामेव सर्वभूतहिते रताः॥

sanniyamyendriya-grāmaṁ sarvatra sama-buddhayaḥ te prāpnuvanti mām eva sarva-bhūta-hite ratāḥ ।

12.5

क्लेशोऽधिकतरस्तेषामव्यक्तासक्तचेतसाम्।
अव्यक्ता हि गतिर्दुःखं देहवद्भिरवाप्यते॥

kleśho ’dhikataras teṣhām avyaktāsakta-chetasām ।
avyaktā hi gatir duḥkhaṁ dehavadbhir avāpyate ॥

12.6

ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि संन्यस्य मत्पराः। अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते॥

ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi sannyasya mat-paraḥ ।
ananyenaiva yogena māṁ dhyāyanta upāsate ॥

12.7

तेषामहं समुद्धर्ता मृत्युसंसारसागरात्। भवामि नचिरात्पार्थ मय्यावेशितचेतसाम्॥

teṣhām ahaṁ samuddhartā mṛityu-saṁsāra-sāgarāt ।
bhavāmi na chirāt pārtha mayy āveśhita-chetasām ॥

12.8

मय्येव मन आधत्स्व मयि बुद्धिं निवेशय। निवसिष्यसि मय्येव अत ऊर्ध्वं न संशयः॥

mayy eva mana ādhatsva mayi buddhiṁ niveśhaya ।
nivasiṣhyasi mayy eva ata ūrdhvaṁ na sanśhayaḥ ॥

12.9

अथ चित्तं समाधातुं न शक्नोषि मयि स्थिरम्। अभ्यासयोगेन ततो मामिच्छाप्तुं धनञ्जय॥

atha chittaṁ samādhātuṁ na śhaknoṣhi mayi sthiram ।
abhyāsa-yogena tato mām ichchhāptuṁ dhanañjaya ॥

12.10

अभ्यासेऽप्यसमर्थोऽसि मत्कर्मपरमो भव। मदर्थमपि कर्माणि कुर्वन् सिद्धिमवाप्स्यसि॥

abhyāse ’py asamartho ’si mat-karma-paramo bhava ।
mad-artham api karmāṇi kurvan siddhim avāpsyasi ॥

12.11

अथैतदप्यशक्तोऽसि कर्तुं मद्योगमाश्रितः। सर्वकर्मफलत्यागं ततः कुरु यतात्मवान्॥

athaitad apy aśhakto ’si kartuṁ mad-yogam āśhritaḥ ।
sarva-karma-phala-tyāgaṁ tataḥ kuru yatātmavān ॥

12.12

श्रेयो हि ज्ञानमभ्यासाज्ज्ञानाद्ध्यानं विशिष्यते। ध्यानात्कर्मफलत्यागस्त्यागाच्छान्तिरनन्तरम्॥

śhreyo hi jñānam abhyāsāj jñānād dhyānaṁ viśhiṣhyate ।
dhyānāt karma-phala-tyāgas tyāgāch chhāntir anantaram ॥

12.13

अद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च। निर्ममो निरहङ्कारः समदुःखसुखः क्षमी॥

adveṣhṭā sarva-bhūtānāṁ maitraḥ karuṇa eva cha ।
nirmamo nirahankāraḥ sama-duḥkha-sukhaḥ kṣhamī ॥

12.14

सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः। मय्यर्पितमनोबुद्धिर्यो मद्भक्तः स मे प्रियः॥

santuṣhṭaḥ satataṁ yogī yatātmā dṛiḍha-niśhchayaḥ ।
mayy arpita-mano-buddhir yo mad-bhaktaḥ sa me priyaḥ ॥

12.15

यस्मान्नोद्विजते लोको लोकान्नोद्विजते च यः। हर्षामर्षभयोद्वेगैर्मुक्तो यः स च मे प्रियः॥

yasmān nodvijate loko lokān nodvijate cha yaḥ ।
harṣhāmarṣha-bhayodvegair mukto yaḥ sa cha me priyaḥ ॥

12.16

अनपेक्षः शुचिर्दक्ष उदासीनो गतव्यथः। सर्वारम्भपरित्यागी यो मद्भक्तः स मे प्रियः॥

anapekṣhaḥ śhuchir dakṣha udāsīno gata-vyathaḥ ।
sarvārambha-parityāgī yo mad-bhaktaḥ sa me priyaḥ ॥

12.17

यो न हृष्यति न द्वेष्टि न शोचति न काङ्क्षति। शुभाशुभपरित्यागी भक्ितमान्यः स मे प्रियः॥

yo na hṛiṣhyati na dveṣhṭi na śhochati na kāṅkṣhati ।
śhubhāśhubha-parityāgī bhaktimān yaḥ sa me priyaḥ ॥

12.18

समः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः। शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः॥

samaḥ śhatrau cha mitre cha tathā mānāpamānayoḥ ।
śhītoṣhṇa-sukha-duḥkheṣhu samaḥ saṅga-vivarjitaḥ ॥

12.19

तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येनकेनचित्। अनिकेतः स्थिरमतिर्भक्ितमान्मे प्रियो नरः॥

tulya-nindā-stutir maunī santuṣhṭo yena kenachit ।
aniketaḥ sthira-matir bhaktimān me priyo naraḥ ॥

12.20

ये तु धर्म्यामृतमिदं यथोक्तं पर्युपासते। श्रद्दधाना मत्परमा भक्तास्तेऽतीव मे प्रियाः॥

ye tu dharmyāmṛitam idaṁ yathoktaṁ paryupāsate ।
śhraddadhānā mat-paramā bhaktās te ’tīva me priyāḥ ॥