ಅಧ್ಯಾಯ 3
कर्मयोग
ಕರ್ಮ ಯೋಗ
ನಿಷ್ಕಾಮ ಕರ್ಮದ ಅಗತ್ಯವನ್ನು ವಿವರಿಸುತ್ತಾ, ಫಲದ ಆಸೆಯಿಲ್ಲದೆ ಮಾಡುವ ಕರ್ತವ್ಯವೇ ಮುಕ್ತಿಗೆ ದಾರಿ ಎಂದು ಕೃಷ್ಣನು ಬೋಧಿಸುತ್ತಾನೆ.
3.1
अर्जुन उवाच
ज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन
।तत्किं कर्मणि घोरे मां नियोजयसि केशव ॥ 3.1 ॥
arjuna uvācha
jyāyasī chet karmaṇas te matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ niyojayasi keśhava || 3.1 ||
3.2
व्यामिश्रेणेव वाक्येन बुद्धिं मोहयसीव मे
।तदेकं वद निश्िचत्य येन श्रेयोऽहमाप्नुयाम् ॥ 3.2 ॥
vyāmiśhreṇeva vākyena buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niśhchitya yena śhreyo ’ham āpnuyām || 3.2 ||
3.3
श्री भगवानुवाच
लोकेऽस्मिन्द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयानघ
।ज्ञानयोगेन सांख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम् ॥ 3.3 ॥
śhrī bhagavān uvācha
loke’smin dvi-vidhā niṣhṭhā purā proktā mayānagha
jñāna-yogena sāṅkhyānāṁ karma-yogena yoginām || 3.3 ||
3.4
न कर्मणामनारम्भान्नैष्कर्म्यं पुरुषोऽश्नुते
।न च संन्यसनादेव सिद्धिं समधिगच्छति ॥ 3.4 ॥
na karmaṇām anārambhān naiṣhkarmyaṁ puruṣho ’śhnute
na cha sannyasanād eva siddhiṁ samadhigachchhati || 3.4 ||
3.5
न हि कश्िचत्क्षणमपि जातु तिष्ठत्यकर्मकृत्
।कार्यते ह्यवशः कर्म सर्वः प्रकृतिजैर्गुणैः ॥ 3.5 ॥
na hi kaśhchit kṣhaṇam api jātu tiṣhṭhatyakarma-kṛit
kāryate hyavaśhaḥ karma sarvaḥ prakṛiti-jair guṇaiḥ || 3.5 ||
3.6
कर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन्
।इन्द्रियार्थान्विमूढात्मा मिथ्याचारः स उच्यते ॥ 3.6 ॥
karmendriyāṇi sanyamya ya āste manasā smaran
indriyārthān vimūḍhātmā mithyāchāraḥ sa uchyate || 3.6 ||
3.7
यस्त्विन्द्रियाणि मनसा नियम्यारभतेऽर्जुन
।कर्मेन्द्रियैः कर्मयोगमसक्तः स विशिष्यते ॥ 3.7 ॥
yas tvindriyāṇi manasā niyamyārabhate ’rjuna
karmendriyaiḥ karma-yogam asaktaḥ sa viśhiṣhyate || 3.7 ||
3.8
नियतं कुरु कर्म त्वं कर्म ज्यायो ह्यकर्मणः
।शरीरयात्रापि च ते न प्रसिद्ध्येदकर्मणः ॥ 3.8 ॥
niyataṁ kuru karma tvaṁ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ
śharīra-yātrāpi cha te na prasiddhyed akarmaṇaḥ || 3.8 ||
3.9
यज्ञार्थात्कर्मणोऽन्यत्र लोकोऽयं कर्मबन्धनः
।तदर्थं कर्म कौन्तेय मुक्तसंगः समाचर ॥ 3.9 ॥
yajñārthāt karmaṇo ’nyatra loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ
tad-arthaṁ karma kaunteya mukta-saṅgaḥ samāchara || 3.9 ||
3.10
सहयज्ञाः प्रजाः सृष्ट्वा पुरोवाच प्रजापतिः
।अनेन प्रसविष्यध्वमेष वोऽस्त्विष्टकामधुक् ॥ 3.10 ॥
saha-yajñāḥ prajāḥ sṛiṣhṭvā purovācha prajāpatiḥ
anena prasaviṣhyadhvam eṣha vo ’stviṣhṭa-kāma-dhuk || 3.10 ||
3.11
देवान्भावयतानेन ते देवा भावयन्तु वः
।परस्परं भावयन्तः श्रेयः परमवाप्स्यथ ॥ 3.11 ॥
devān bhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ
parasparaṁ bhāvayantaḥ śhreyaḥ param avāpsyatha || 3.11 ||
3.12
इष्टान्भोगान्हि वो देवा दास्यन्ते यज्ञभाविताः
।तैर्दत्तानप्रदायैभ्यो यो भुङ्क्ते स्तेन एव सः ॥ 3.12 ॥
iṣhṭān bhogān hi vo devā dāsyante yajña-bhāvitāḥ
tair dattān apradāyaibhyo yo bhuṅkte stena eva saḥ || 3.12 ||
3.13
यज्ञशिष्टाशिनः सन्तो मुच्यन्ते सर्वकिल्बिषैः
।भुञ्जते ते त्वघं पापा ये पचन्त्यात्मकारणात् ॥ 3.13 ॥
yajña-śhiṣhṭāśhinaḥ santo muchyante sarva-kilbiṣhaiḥ
bhuñjate te tvaghaṁ pāpā ye pachantyātma-kāraṇāt || 3.13 ||
3.14
अन्नाद्भवन्ति भूतानि पर्जन्यादन्नसम्भवः
।यज्ञाद्भवति पर्जन्यो यज्ञः कर्मसमुद्भवः ॥ 3.14 ॥
annād bhavanti bhūtāni parjanyād anna-sambhavaḥ
yajñād bhavati parjanyo yajñaḥ karma-samudbhavaḥ || 3.14 ||
3.15
कर्म ब्रह्मोद्भवं विद्धि ब्रह्माक्षरसमुद्भवम्
।तस्मात्सर्वगतं ब्रह्म नित्यं यज्ञे प्रतिष्ठितम् ॥ 3.15 ॥
karma brahmodbhavaṁ viddhi brahmākṣhara-samudbhavam
tasmāt sarva-gataṁ brahma nityaṁ yajñe pratiṣhṭhitam || 3.15 ||
3.16
एवं प्रवर्तितं चक्रं नानुवर्तयतीह यः
।अघायुरिन्द्रियारामो मोघं पार्थ स जीवति ॥ 3.16 ॥
evaṁ pravartitaṁ chakraṁ nānuvartayatīha yaḥ
aghāyur indriyārāmo moghaṁ pārtha sa jīvati || 3.16 ||
3.17
यस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च मानवः
।आत्मन्येव च सन्तुष्टस्तस्य कार्यं न विद्यते ॥ 3.17 ॥
yas tvātma-ratir eva syād ātma-tṛiptaśh cha mānavaḥ
ātmanyeva cha santuṣhṭas tasya kāryaṁ na vidyate || 3.17 ||
3.18
नैव तस्य कृतेनार्थो नाकृतेनेह कश्चन
।न चास्य सर्वभूतेषु कश्िचदर्थव्यपाश्रयः ॥ 3.18 ॥
naiva tasya kṛitenārtho nākṛiteneha kaśhchana
na chāsya sarva-bhūteṣhu kaśhchid artha-vyapāśhrayaḥ || 3.18 ||
3.19
तस्मादसक्तः सततं कार्यं कर्म समाचर
।असक्तो ह्याचरन्कर्म परमाप्नोति पूरुषः ॥ 3.19 ॥
tasmād asaktaḥ satataṁ kāryaṁ karma samāchara
asakto hyācharan karma param āpnoti pūruṣhaḥ || 3.19 ||
3.20
कर्मणैव हि संसिद्धिमास्थिता जनकादयः
।लोकसंग्रहमेवापि संपश्यन्कर्तुमर्हसि ॥ 3.20 ॥
karmaṇaiva hi sansiddhim āsthitā janakādayaḥ
loka-saṅgraham evāpi sampaśhyan kartum arhasi || 3.20 ||
3.21
यद्यदाचरति श्रेष्ठस्तत्तदेवेतरो जनः
।स यत्प्रमाणं कुरुते लोकस्तदनुवर्तते ॥ 3.21 ॥
yad yad ācharati śhreṣhṭhas tat tad evetaro janaḥ
sa yat pramāṇaṁ kurute lokas tad anuvartate || 3.21 ||
3.22
न मे पार्थास्ति कर्तव्यं त्रिषु लोकेषु किञ्चन
।नानवाप्तमवाप्तव्यं वर्त एव च कर्मणि ॥ 3.22 ॥
na me pārthāsti kartavyaṁ triṣhu lokeṣhu kiñchana
nānavāptam avāptavyaṁ varta eva cha karmaṇi || 3.22 ||
3.23
यदि ह्यहं न वर्तेयं जातु कर्मण्यतन्द्रितः
।मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥ 3.23 ॥
yadi hyahaṁ na varteyaṁ jātu karmaṇyatandritaḥ
mama vartmānuvartante manuṣhyāḥ pārtha sarvaśhaḥ || 3.23 ||
3.24
उत्सीदेयुरिमे लोका न कुर्यां कर्म चेदहम्
।सङ्करस्य च कर्ता स्यामुपहन्यामिमाः प्रजाः ॥ 3.24 ॥
utsīdeyur ime lokā na kuryāṁ karma ched aham
sankarasya cha kartā syām upahanyām imāḥ prajāḥ || 3.24 ||
3.25
सक्ताः कर्मण्यविद्वांसो यथा कुर्वन्ति भारत
।कुर्याद्विद्वांस्तथासक्तश्िचकीर्षुर्लोकसंग्रहम् ॥ 3.25 ॥
saktāḥ karmaṇyavidvānso yathā kurvanti bhārata
kuryād vidvāns tathāsaktaśh chikīrṣhur loka-saṅgraham || 3.25 ||
3.26
न बुद्धिभेदं जनयेदज्ञानां कर्मसङ्गिनाम्
।जोषयेत्सर्वकर्माणि विद्वान् युक्तः समाचरन् ॥ 3.26 ॥
na buddhi-bhedaṁ janayed ajñānāṁ karma-saṅginām
joṣhayet sarva-karmāṇi vidvān yuktaḥ samācharan || 3.26 ||
3.27
प्रकृतेः क्रियमाणानि गुणैः कर्माणि सर्वशः
।अहङ्कारविमूढात्मा कर्ताऽहमिति मन्यते ॥ 3.27 ॥
prakṛiteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśhaḥ
ahankāra-vimūḍhātmā kartāham iti manyate || 3.27 ||
3.28
तत्त्ववित्तु महाबाहो गुणकर्मविभागयोः
।गुणा गुणेषु वर्तन्त इति मत्वा न सज्जते ॥ 3.28 ॥
tattva-vit tu mahā-bāho guṇa-karma-vibhāgayoḥ
guṇā guṇeṣhu vartanta iti matvā na sajjate || 3.28 ||
3.29
प्रकृतेर्गुणसम्मूढाः सज्जन्ते गुणकर्मसु
।तानकृत्स्नविदो मन्दान्कृत्स्नविन्न विचालयेत् ॥ 3.29 ॥
prakṛiter guṇa-sammūḍhāḥ sajjante guṇa-karmasu
tān akṛitsna-vido mandān kṛitsna-vin na vichālayet || 3.29 ||
3.30
मयि सर्वाणि कर्माणि संन्यस्याध्यात्मचेतसा
।निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥ 3.30 ॥
mayi sarvāṇi karmāṇi sannyasyādhyātma-chetasā
nirāśhīr nirmamo bhūtvā yudhyasva vigata-jvaraḥ || 3.30 ||
3.31
ये मे मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति मानवाः
।श्रद्धावन्तोऽनसूयन्तो मुच्यन्ते तेऽपि कर्मभिः ॥ 3.31 ॥
ye me matam idaṁ nityam anutiṣhṭhanti mānavāḥ
śhraddhāvanto ’nasūyanto muchyante te ’pi karmabhiḥ || 3.31 ||
3.32
ये त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति मे मतम्
।सर्वज्ञानविमूढांस्तान्विद्धि नष्टानचेतसः ॥ 3.32 ॥
ye tvetad abhyasūyanto nānutiṣhṭhanti me matam
sarva-jñāna-vimūḍhāns tān viddhi naṣhṭān achetasaḥ || 3.32 ||
3.33
सदृशं चेष्टते स्वस्याः प्रकृतेर्ज्ञानवानपि
।प्रकृतिं यान्ति भूतानि निग्रहः किं करिष्यति ॥ 3.33 ॥
sadṛiśhaṁ cheṣhṭate svasyāḥ prakṛiter jñānavān api
prakṛitiṁ yānti bhūtāni nigrahaḥ kiṁ kariṣhyati || 3.33 ||
3.34
इन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ
।तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य परिपन्थिनौ ॥ 3.34 ॥
indriyasyendriyasyārthe rāga-dveṣhau vyavasthitau
tayor na vaśham āgachchhet tau hyasya paripanthinau || 3.34 ||
3.35
श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात्
।स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः ॥ 3.35 ॥
śhreyān swa-dharmo viguṇaḥ para-dharmāt sv-anuṣhṭhitāt
swa-dharme nidhanaṁ śhreyaḥ para-dharmo bhayāvahaḥ || 3.35 ||
3.36
अर्जुन उवाच
अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः
।अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः ॥ 3.36 ॥
arjuna uvācha
atha kena prayukto ’yaṁ pāpaṁ charati pūruṣhaḥ
anichchhann api vārṣhṇeya balād iva niyojitaḥ || 3.36 ||
3.37
श्री भगवानुवाच
काम एष क्रोध एष रजोगुणसमुद्भवः
।महाशनो महापाप्मा विद्ध्येनमिह वैरिणम् ॥ 3.37 ॥
śhrī bhagavān uvācha
kāma eṣha krodha eṣha rajo-guṇa-samudbhavaḥ
mahāśhano mahā-pāpmā viddhyenam iha vairiṇam || 3.37 ||
3.38
धूमेनाव्रियते वह्निर्यथाऽऽदर्शो मलेन च
।यथोल्बेनावृतो गर्भस्तथा तेनेदमावृतम् ॥ 3.38 ॥
dhūmenāvriyate vahnir yathādarśho malena cha
yatholbenāvṛito garbhas tathā tenedam āvṛitam || 3.38 ||
3.39
आवृतं ज्ञानमेतेन ज्ञानिनो नित्यवैरिणा
।कामरूपेण कौन्तेय दुष्पूरेणानलेन च ॥ 3.39 ॥
āvṛitaṁ jñānam etena jñānino nitya-vairiṇā
kāma-rūpeṇa kaunteya duṣhpūreṇānalena cha || 3.39 ||
3.40
इन्द्रियाणि मनो बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते
।एतैर्विमोहयत्येष ज्ञानमावृत्य देहिनम् ॥ 3.40 ॥
indriyāṇi mano buddhir asyādhiṣhṭhānam uchyate
etair vimohayatyeṣha jñānam āvṛitya dehinam || 3.40 ||
3.41
तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ नियम्य भरतर्षभ
।पाप्मानं प्रजहि ह्येनं ज्ञानविज्ञाननाशनम् ॥ 3.41 ॥
tasmāt tvam indriyāṇyādau niyamya bharatarṣhabha
pāpmānaṁ prajahi hyenaṁ jñāna-vijñāna-nāśhanam || 3.41 ||
3.42
इन्द्रियाणि पराण्याहुरिन्द्रियेभ्यः परं मनः
।मनसस्तु परा बुद्धिर्यो बुद्धेः परतस्तु सः ॥ 3.42 ॥
indriyāṇi parāṇyāhur indriyebhyaḥ paraṁ manaḥ
manasas tu parā buddhir yo buddheḥ paratas tu saḥ || 3.42 ||
3.43
एवं बुद्धेः परं बुद्ध्वा संस्तभ्यात्मानमात्मना
।जहि शत्रुं महाबाहो कामरूपं दुरासदम् ॥ 3.43 ॥
evaṁ buddheḥ paraṁ buddhvā sanstabhyātmānam ātmanā
jahi śhatruṁ mahā-bāho kāma-rūpaṁ durāsadam || 3.43 ||