ಅಧ್ಯಾಯ 4
ज्ञानकर्मसंन्यासयोग
ಜ್ಞಾನ ಕರ್ಮ ಸನ್ಯಾಸ ಯೋಗ
ತನ್ನ ಅವತಾರದ ಉದ್ದೇಶ ಮತ್ತು ಜ್ಞಾನದ ಮಹತ್ವವನ್ನು ವಿವರಿಸುತ್ತಾ, ಕರ್ಮ ಮತ್ತು ಜ್ಞಾನದ ಸಮನ್ವಯವನ್ನು ಕೃಷ್ಣನು ತಿಳಿಸುತ್ತಾನೆ.
4.1
श्री भगवानुवाच
इमं विवस्वते योगं प्रोक्तवानहमव्ययम्
।विवस्वान् मनवे प्राह मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत् ॥ 4.1 ॥
śhrī bhagavān uvācha
imaṁ vivasvate yogaṁ proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha manur ikṣhvākave ’bravīt || 4.1 ||
4.2
एवं परम्पराप्राप्तमिमं राजर्षयो विदुः
।स कालेनेह महता योगो नष्टः परन्तप ॥ 4.2 ॥
evaṁ paramparā-prāptam imaṁ rājarṣhayo viduḥ
sa kāleneha mahatā yogo naṣhṭaḥ parantapa || 4.2 ||
4.3
स एवायं मया तेऽद्य योगः प्रोक्तः पुरातनः
।भक्तोऽसि मे सखा चेति रहस्यं ह्येतदुत्तमम् ॥ 4.3 ॥
sa evāyaṁ mayā te ’dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ
bhakto ’si me sakhā cheti rahasyaṁ hyetad uttamam || 4.3 ||
4.4
अर्जुन उवाच
अपरं भवतो जन्म परं जन्म विवस्वतः
।कथमेतद्विजानीयां त्वमादौ प्रोक्तवानिति ॥ 4.4 ॥
arjuna uvācha
aparaṁ bhavato janma paraṁ janma vivasvataḥ
katham etad vijānīyāṁ tvam ādau proktavān iti || 4.4 ||
4.5
श्री भगवानुवाच
बहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव चार्जुन
।तान्यहं वेद सर्वाणि न त्वं वेत्थ परन्तप ॥ 4.5 ॥
śhrī bhagavān uvācha
bahūni me vyatītāni janmāni tava chārjuna
tānyahaṁ veda sarvāṇi na tvaṁ vettha parantapa || 4.5 ||
4.6
अजोऽपि सन्नव्ययात्मा भूतानामीश्वरोऽपि सन्
।प्रकृतिं स्वामधिष्ठाय संभवाम्यात्ममायया ॥ 4.6 ॥
ajo ’pi sannavyayātmā bhūtānām īśhvaro ’pi san
prakṛitiṁ svām adhiṣhṭhāya sambhavāmyātma-māyayā || 4.6 ||
4.7
यदा यदा हि धर्मस्य ग्लानिर्भवति भारत
।अभ्युत्थानमधर्मस्य तदाऽऽत्मानं सृजाम्यहम् ॥ 4.7 ॥
yadā yadā hi dharmasya glānir bhavati bhārata
abhyutthānam adharmasya tadātmānaṁ sṛijāmyaham || 4.7 ||
4.8
परित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम्
।धर्मसंस्थापनार्थाय संभवामि युगे युगे ॥ 4.8 ॥
paritrāṇāya sādhūnāṁ vināśhāya cha duṣhkṛitām
dharma-sansthāpanārthāya sambhavāmi yuge yuge || 4.8 ||
4.9
जन्म कर्म च मे दिव्यमेवं यो वेत्ति तत्त्वतः
।त्यक्त्वा देहं पुनर्जन्म नैति मामेति सोऽर्जुन ॥ 4.9 ॥
janma karma cha me divyam evaṁ yo vetti tattvataḥ
tyaktvā dehaṁ punar janma naiti mām eti so ’rjuna || 4.9 ||
4.10
वीतरागभयक्रोधा मन्मया मामुपाश्रिताः
।बहवो ज्ञानतपसा पूता मद्भावमागताः ॥ 4.10 ॥
vīta-rāga-bhaya-krodhā man-mayā mām upāśhritāḥ
bahavo jñāna-tapasā pūtā mad-bhāvam āgatāḥ || 4.10 ||
4.11
ये यथा मां प्रपद्यन्ते तांस्तथैव भजाम्यहम्
।मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥ 4.11 ॥
ye yathā māṁ prapadyante tāns tathaiva bhajāmyaham
mama vartmānuvartante manuṣhyāḥ pārtha sarvaśhaḥ || 4.11 ||
4.12
काङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः
।क्षिप्रं हि मानुषे लोके सिद्धिर्भवति कर्मजा ॥ 4.12 ॥
kāṅkṣhantaḥ karmaṇāṁ siddhiṁ yajanta iha devatāḥ
kṣhipraṁ hi mānuṣhe loke siddhir bhavati karmajā || 4.12 ||
4.13
चातुर्वर्ण्यं मया सृष्टं गुणकर्मविभागशः
।तस्य कर्तारमपि मां विद्ध्यकर्तारमव्ययम् ॥ 4.13 ॥
chātur-varṇyaṁ mayā sṛiṣhṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśhaḥ
tasya kartāram api māṁ viddhyakartāram avyayam || 4.13 ||
4.14
न मां कर्माणि लिम्पन्ति न मे कर्मफले स्पृहा
।इति मां योऽभिजानाति कर्मभिर्न स बध्यते ॥ 4.14 ॥
na māṁ karmāṇi limpanti na me karma-phale spṛihā
iti māṁ yo ’bhijānāti karmabhir na sa badhyate || 4.14 ||
4.15
एवं ज्ञात्वा कृतं कर्म पूर्वैरपि मुमुक्षुभिः
।कुरु कर्मैव तस्मात्त्वं पूर्वैः पूर्वतरं कृतम् ॥ 4.15 ॥
evaṁ jñātvā kṛitaṁ karma pūrvair api mumukṣhubhiḥ
kuru karmaiva tasmāttvaṁ pūrvaiḥ pūrvataraṁ kṛitam || 4.15 ||
4.16
किं कर्म किमकर्मेति कवयोऽप्यत्र मोहिताः
।तत्ते कर्म प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात् ॥ 4.16 ॥
kiṁ karma kim akarmeti kavayo ’pyatra mohitāḥ
tat te karma pravakṣhyāmi yaj jñātvā mokṣhyase ’śhubhāt || 4.16 ||
4.17
कर्मणो ह्यपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं च विकर्मणः
।अकर्मणश्च बोद्धव्यं गहना कर्मणो गतिः ॥ 4.17 ॥
karmaṇo hyapi boddhavyaṁ boddhavyaṁ cha vikarmaṇaḥ
akarmaṇaśh cha boddhavyaṁ gahanā karmaṇo gatiḥ || 4.17 ||
4.18
कर्मण्यकर्म यः पश्येदकर्मणि च कर्म यः
।स बुद्धिमान् मनुष्येषु स युक्तः कृत्स्नकर्मकृत् ॥ 4.18 ॥
karmaṇyakarma yaḥ paśhyed akarmaṇi cha karma yaḥ
sa buddhimān manuṣhyeṣhu sa yuktaḥ kṛitsna-karma-kṛit || 4.18 ||
4.19
यस्य सर्वे समारम्भाः कामसङ्कल्पवर्जिताः
।ज्ञानाग्निदग्धकर्माणं तमाहुः पण्डितं बुधाः ॥ 4.19 ॥
yasya sarve samārambhāḥ kāma-saṅkalpa-varjitāḥ
jñānāgni-dagdha-karmāṇaṁ tam āhuḥ paṇḍitaṁ budhāḥ || 4.19 ||
4.20
त्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः
।कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि नैव किञ्चित्करोति सः ॥ 4.20 ॥
tyaktvā karma-phalāsaṅgaṁ nitya-tṛipto nirāśhrayaḥ
karmaṇyabhipravṛitto ’pi naiva kiñchit karoti saḥ || 4.20 ||
4.21
निराशीर्यतचित्तात्मा त्यक्तसर्वपरिग्रहः
।शारीरं केवलं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥ 4.21 ॥
nirāśhīr yata-chittātmā tyakta-sarva-parigrahaḥ
śhārīraṁ kevalaṁ karma kurvan nāpnoti kilbiṣham || 4.21 ||
4.22
यदृच्छालाभसन्तुष्टो द्वन्द्वातीतो विमत्सरः
।समः सिद्धावसिद्धौ च कृत्वापि न निबध्यते ॥ 4.22 ॥
yadṛichchhā-lābha-santuṣhṭo dvandvātīto vimatsaraḥ
samaḥ siddhāvasiddhau cha kṛitvāpi na nibadhyate || 4.22 ||
4.23
गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः
।यज्ञायाचरतः कर्म समग्रं प्रविलीयते ॥ 4.23 ॥
gata-saṅgasya muktasya jñānāvasthita-chetasaḥ
yajñāyācharataḥ karma samagraṁ pravilīyate || 4.23 ||
4.24
ब्रह्मार्पणं ब्रह्महविर्ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम्
।ब्रह्मैव तेन गन्तव्यं ब्रह्मकर्मसमाधिना ॥ 4.24 ॥
brahmārpaṇaṁ brahma havir brahmāgnau brahmaṇā hutam
brahmaiva tena gantavyaṁ brahma-karma-samādhinā || 4.24 ||
4.25
दैवमेवापरे यज्ञं योगिनः पर्युपासते
।ब्रह्माग्नावपरे यज्ञं यज्ञेनैवोपजुह्वति ॥ 4.25 ॥
daivam evāpare yajñaṁ yoginaḥ paryupāsate
brahmāgnāvapare yajñaṁ yajñenaivopajuhvati || 4.25 ||
4.26
श्रोत्रादीनीन्द्रियाण्यन्ये संयमाग्निषु जुह्वति
।शब्दादीन्विषयानन्य इन्द्रियाग्निषु जुह्वति ॥ 4.26 ॥
śhrotrādīnīndriyāṇyanye sanyamāgniṣhu juhvati
śhabdādīn viṣhayānanya indriyāgniṣhu juhvati || 4.26 ||
4.27
सर्वाणीन्द्रियकर्माणि प्राणकर्माणि चापरे
।आत्मसंयमयोगाग्नौ जुह्वति ज्ञानदीपिते ॥ 4.27 ॥
sarvāṇīndriya-karmāṇi prāṇa-karmāṇi chāpare
ātma-sanyama-yogāgnau juhvati jñāna-dīpite || 4.27 ||
4.28
द्रव्ययज्ञास्तपोयज्ञा योगयज्ञास्तथापरे
।स्वाध्यायज्ञानयज्ञाश्च यतयः संशितव्रताः ॥ 4.28 ॥
dravya-yajñās tapo-yajñā yoga-yajñās tathāpare
swādhyāya-jñāna-yajñāśh cha yatayaḥ sanśhita-vratāḥ || 4.28 ||
4.29
अपाने जुह्वति प्राण प्राणेऽपानं तथाऽपरे
।प्राणापानगती रुद्ध्वा प्राणायामपरायणाः ॥ 4.29 ॥
apāne juhvati prāṇaṁ prāṇe ’pānaṁ tathāpare
prāṇāpāna-gatī ruddhvā prāṇāyāma-parāyaṇāḥ
apare niyatāhārāḥ prāṇān prāṇeṣhu juhvati
sarve ’pyete yajña-vido yajña-kṣhapita-kalmaṣhāḥ || 4.29 ||
4.30
अपरे नियताहाराः प्राणान्प्राणेषु जुह्वति
।सर्वेऽप्येते यज्ञविदो यज्ञक्षपितकल्मषाः ॥ 4.30 ॥
apare niyatāhārāḥ prāṇān prāṇeṣu juhvati
sarve py 'ete yajña-vido yajña-kṣapita-kalmaṣāḥ || 4.30 ||
4.31
यज्ञशिष्टामृतभुजो यान्ति ब्रह्म सनातनम्
।नायं लोकोऽस्त्ययज्ञस्य कुतो़ऽन्यः कुरुसत्तम ॥ 4.31 ॥
yajña-śhiṣhṭāmṛita-bhujo yānti brahma sanātanam
nāyaṁ loko ’styayajñasya kuto ’nyaḥ kuru-sattama || 4.31 ||
4.32
एवं बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो मुखे
।कर्मजान्विद्धि तान्सर्वानेवं ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे ॥ 4.32 ॥
evaṁ bahu-vidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe
karma-jān viddhi tān sarvān evaṁ jñātvā vimokṣhyase || 4.32 ||
4.33
श्रेयान्द्रव्यमयाद्यज्ञाज्ज्ञानयज्ञः परन्तप
।सर्वं कर्माखिलं पार्थ ज्ञाने परिसमाप्यते ॥ 4.33 ॥
śhreyān dravya-mayād yajñāj jñāna-yajñaḥ parantapa
sarvaṁ karmākhilaṁ pārtha jñāne parisamāpyate || 4.33 ||
4.34
तद्विद्धि प्रणिपातेन परिप्रश्नेन सेवया
।उपदेक्ष्यन्ति ते ज्ञानं ज्ञानिनस्तत्त्वदर्शिनः ॥ 4.34 ॥
tad viddhi praṇipātena paripraśhnena sevayā
upadekṣhyanti te jñānaṁ jñāninas tattva-darśhinaḥ || 4.34 ||
4.35
यज्ज्ञात्वा न पुनर्मोहमेवं यास्यसि पाण्डव
।येन भूतान्यशेषेण द्रक्ष्यस्यात्मन्यथो मयि ॥ 4.35 ॥
yaj jñātvā na punar moham evaṁ yāsyasi pāṇḍava
yena bhūtānyaśheṣheṇa drakṣhyasyātmanyatho mayi || 4.35 ||
4.36
अपि चेदसि पापेभ्यः सर्वेभ्यः पापकृत्तमः
।सर्वं ज्ञानप्लवेनैव वृजिनं सन्तरिष्यसि ॥ 4.36 ॥
api ched asi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpa-kṛit-tamaḥ
sarvaṁ jñāna-plavenaiva vṛijinaṁ santariṣhyasi || 4.36 ||
4.37
यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन
।ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात्कुरुते तथा ॥ 4.37 ॥
yathaidhānsi samiddho ’gnir bhasma-sāt kurute ’rjuna
jñānāgniḥ sarva-karmāṇi bhasma-sāt kurute tathā || 4.37 ||
4.38
न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते
।तत्स्वयं योगसंसिद्धः कालेनात्मनि विन्दति ॥ 4.38 ॥
na hi jñānena sadṛiśhaṁ pavitramiha vidyate
tatsvayaṁ yogasansiddhaḥ kālenātmani vindati || 4.38 ||
4.39
श्रद्धावाँल्लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः
।ज्ञानं लब्ध्वा परां शान्तिमचिरेणाधिगच्छति ॥ 4.39 ॥
śhraddhāvān labhate jñānaṁ tat-paraḥ sanyatendriyaḥ
jñānaṁ labdhvā parāṁ śhāntim achireṇādhigachchhati || 4.39 ||
4.40
अज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति
।नायं लोकोऽस्ति न परो न सुखं संशयात्मनः ॥ 4.40 ॥
ajñaśh chāśhraddadhānaśh cha sanśhayātmā vinaśhyati
nāyaṁ loko ’sti na paro na sukhaṁ sanśhayātmanaḥ || 4.40 ||
4.41
योगसंन्यस्तकर्माणं ज्ञानसंछिन्नसंशयम्
।आत्मवन्तं न कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय ॥ 4.41 ॥
yoga-sannyasta-karmāṇaṁ jñāna-sañchhinna-sanśhayam
ātmavantaṁ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya || 4.41 ||
4.42
तस्मादज्ञानसंभूतं हृत्स्थं ज्ञानासिनाऽऽत्मनः
।छित्त्वैनं संशयं योगमातिष्ठोत्तिष्ठ भारत ॥ 4.42 ॥
tasmād ajñāna-sambhūtaṁ hṛit-sthaṁ jñānāsinātmanaḥ
chhittvainaṁ sanśhayaṁ yogam ātiṣhṭhottiṣhṭha bhārata || 4.42 ||