ಅಧ್ಯಾಯ 5
कर्मसंन्यासयोग
ಕರ್ಮ ಸನ್ಯಾಸ ಯೋಗ
ತ್ಯಾಗ ಮತ್ತು ಕರ್ಮಗಳ ನಡುವಿನ ಸಮತೋಲನವನ್ನು ವಿವರಿಸುತ್ತಾ, ಅನಾಸಕ್ತವಾಗಿ ಕರ್ತವ್ಯ ನಿರ್ವಹಿಸುವುದೇ ನಿಜವಾದ ಸನ್ಯಾಸ ಎಂದು ತಿಳಿಸುತ್ತಾನೆ.
5.1
अर्जुन उवाच
संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि
।यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्िचतम् ॥ 5.1 ॥
arjuna uvācha
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛiṣhṇa punar yogaṁ cha śhansasi
yach chhreya etayor ekaṁ tan me brūhi su-niśhchitam || 5.1 ||
5.2
श्री भगवानुवाच
संन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ
।तयोस्तु कर्मसंन्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते ॥ 5.2 ॥
śhrī bhagavān uvācha
sannyāsaḥ karma-yogaśh cha niḥśhreyasa-karāvubhau
tayos tu karma-sannyāsāt karma-yogo viśhiṣhyate || 5.2 ||
5.3
ज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति
।निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते ॥ 5.3 ॥
jñeyaḥ sa nitya-sannyāsī yo na dveṣhṭi na kāṅkṣhati
nirdvandvo hi mahā-bāho sukhaṁ bandhāt pramuchyate || 5.3 ||
5.4
सांख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः
।एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोर्विन्दते फलम् ॥ 5.4 ॥
sānkhya-yogau pṛithag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ
ekamapyāsthitaḥ samyag ubhayor vindate phalam || 5.4 ||
5.5
यत्सांख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते
।एकं सांख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति ॥ 5.5 ॥
yat sānkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ tad yogair api gamyate
ekaṁ sānkhyaṁ cha yogaṁ cha yaḥ paśhyati sa paśhyati || 5.5 ||
5.6
संन्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः
।योगयुक्तो मुनिर्ब्रह्म नचिरेणाधिगच्छति ॥ 5.6 ॥
sannyāsas tu mahā-bāho duḥkham āptum ayogataḥ
yoga-yukto munir brahma na chireṇādhigachchhati || 5.6 ||
5.7
योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः
।सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते ॥ 5.7 ॥
yoga-yukto viśhuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ
sarva-bhūtātma-bhūtātmā kurvann api na lipyate || 5.7 ||
5.8
नैव किंचित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित्
।पश्यन् श्रृणवन्स्पृशञ्जिघ्रन्नश्नन्गच्छन्स्वपन् श्वसन् ॥ 5.8 ॥
naiva kiñchit karomīti yukto manyeta tattva-vit
paśhyañ śhṛiṇvan spṛiśhañjighrann aśhnangachchhan svapañśhvasan
pralapan visṛijan gṛihṇann unmiṣhan nimiṣhann api
indriyāṇīndriyārtheṣhu vartanta iti dhārayan || 5.8 ||
5.9
प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि
।इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन् ॥ 5.9 ॥
pralapan visṛjan gṛhṇann unmiṣan nimiṣann api indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan
5.10
ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः
।लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥ 5.10 ॥
brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā karoti yaḥ
lipyate na sa pāpena padma-patram ivāmbhasā || 5.10 ||
5.11
कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि
।योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गं त्यक्त्वाऽऽत्मशुद्धये ॥ 5.11 ॥
kāyena manasā buddhyā kevalair indriyair api
yoginaḥ karma kurvanti saṅgaṁ tyaktvātma-śhuddhaye || 5.11 ||
5.12
युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम्
।अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते ॥ 5.12 ॥
yuktaḥ karma-phalaṁ tyaktvā śhāntim āpnoti naiṣhṭhikīm
ayuktaḥ kāma-kāreṇa phale sakto nibadhyate || 5.12 ||
5.13
सर्वकर्माणि मनसा संन्यस्यास्ते सुखं वशी
।नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥ 5.13 ॥
sarva-karmāṇi manasā sannyasyāste sukhaṁ vaśhī
nava-dvāre pure dehī naiva kurvan na kārayan || 5.13 ||
5.14
न कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः
।न कर्मफलसंयोगं स्वभावस्तु प्रवर्तते ॥ 5.14 ॥
na kartṛitvaṁ na karmāṇi lokasya sṛijati prabhuḥ
na karma-phala-saṅyogaṁ svabhāvas tu pravartate || 5.14 ||
5.15
नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः
।अज्ञानेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः ॥ 5.15 ॥
nādatte kasyachit pāpaṁ na chaiva sukṛitaṁ vibhuḥ
ajñānenāvṛitaṁ jñānaṁ tena muhyanti jantavaḥ || 5.15 ||
5.16
ज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः
।तेषामादित्यवज्ज्ञानं प्रकाशयति तत्परम् ॥ 5.16 ॥
jñānena tu tad ajñānaṁ yeṣhāṁ nāśhitam ātmanaḥ
teṣhām āditya-vaj jñānaṁ prakāśhayati tat param || 5.16 ||
5.17
तद्बुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्परायणाः
।गच्छन्त्यपुनरावृत्तिं ज्ञाननिर्धूतकल्मषाः ॥ 5.17 ॥
tad-buddhayas tad-ātmānas tan-niṣhṭhās tat-parāyaṇāḥ
gachchhantyapunar-āvṛittiṁ jñāna-nirdhūta-kalmaṣhāḥ || 5.17 ||
5.18
विद्याविनयसंपन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि
।शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः ॥ 5.18 ॥
vidyā-vinaya-sampanne brāhmaṇe gavi hastini
śhuni chaiva śhva-pāke cha paṇḍitāḥ sama-darśhinaḥ || 5.18 ||
5.19
इहैव तैर्जितः सर्गो येषां साम्ये स्थितं मनः
।निर्दोषं हि समं ब्रह्म तस्माद्ब्रह्मणि ते स्थिताः ॥ 5.19 ॥
ihaiva tair jitaḥ sargo yeṣhāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ
nirdoṣhaṁ hi samaṁ brahma tasmād brahmaṇi te sthitāḥ || 5.19 ||
5.20
न प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम्
।स्थिरबुद्धिरसम्मूढो ब्रह्मविद्ब्रह्मणि स्थितः ॥ 5.20 ॥
na prahṛiṣhyet priyaṁ prāpya nodvijet prāpya chāpriyam
sthira-buddhir asammūḍho brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ || 5.20 ||
5.21
बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम्
।स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते ॥ 5.21 ॥
bāhya-sparśheṣhvasaktātmā vindatyātmani yat sukham
sa brahma-yoga-yuktātmā sukham akṣhayam aśhnute || 5.21 ||
5.22
ये हि संस्पर्शजा भोगा दुःखयोनय एव ते
।आद्यन्तवन्तः कौन्तेय न तेषु रमते बुधः ॥ 5.22 ॥
ye hi sansparśha-jā bhogā duḥkha-yonaya eva te
ādyantavantaḥ kaunteya na teṣhu ramate budhaḥ || 5.22 ||
5.23
शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात्
।कामक्रोधोद्भवं वेगं स युक्तः स सुखी नरः ॥ 5.23 ॥
śhaknotīhaiva yaḥ soḍhuṁ prāk śharīra-vimokṣhaṇāt
kāma-krodhodbhavaṁ vegaṁ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ || 5.23 ||
5.24
योऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथान्तर्ज्योतिरेव यः
।स योगी ब्रह्मनिर्वाणं ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति ॥ 5.24 ॥
yo 'ntaḥ-sukho 'ntar-ārāmas tathāntar-jyotir eva yaḥ
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ brahma-bhūto 'dhigachchhati || 5.24 ||
5.25
लभन्ते ब्रह्मनिर्वाणमृषयः क्षीणकल्मषाः
।छिन्नद्वैधा यतात्मानः सर्वभूतहिते रताः ॥ 5.25 ॥
labhante brahma-nirvāṇam ṛiṣhayaḥ kṣhīṇa-kalmaṣhāḥ
chhinna-dvaidhā yatātmānaḥ sarva-bhūta-hite ratāḥ || 5.25 ||
5.26
कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम्
।अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम् ॥ 5.26 ॥
kāma-krodha-viyuktānāṁ yatīnāṁ yata-chetasām
abhito brahma-nirvāṇaṁ vartate viditātmanām || 5.26 ||
5.27
स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः
।प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ ॥ 5.27 ॥
sparśhān kṛitvā bahir bāhyānśh chakṣhuśh chaivāntare bhruvoḥ
prāṇāpānau samau kṛitvā nāsābhyantara-chāriṇau
yatendriya-mano-buddhir munir mokṣha-parāyaṇaḥ
vigatechchhā-bhaya-krodho yaḥ sadā mukta eva saḥ || 5.27 ||
5.28
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः
।विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः ॥ 5.28 ॥
yatendriya-mano-buddhir munir mokṣa-parāyaṇaḥ vigatecchā-bhaya-krodho yaḥ sadā mukta eva saḥ
5.29
भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम्
।सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति ॥ 5.29 ॥
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ sarva-loka-maheśhvaram
suhṛidaṁ sarva-bhūtānāṁ jñātvā māṁ śhāntim ṛichchhati || 5.29 ||