ಅಧ್ಯಾಯ 5

ಕರ್ಮ ಸನ್ಯಾಸ ಯೋಗ

कर्मसंन्यासयोग

ತ್ಯಾಗ ಮತ್ತು ಕರ್ಮಗಳ ನಡುವಿನ ಸಮತೋಲನವನ್ನು ವಿವರಿಸುತ್ತಾ, ಅನಾಸಕ್ತವಾಗಿ ಕರ್ತವ್ಯ ನಿರ್ವಹಿಸುವುದೇ ನಿಜವಾದ ಸನ್ಯಾಸ ಎಂದು ತಿಳಿಸುತ್ತಾನೆ.

5.1

अर्जुन उवाच
संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि।
यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्िचतम्॥

arjuna uvācha ।
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛiṣhṇa punar yogaṁ cha śhansasi ॥
yach chhreya etayor ekaṁ tan me brūhi su-niśhchitam

5.2

श्री भगवानुवाच
संन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ।
तयोस्तु कर्मसंन्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते॥

śhrī bhagavān uvācha ।
sannyāsaḥ karma-yogaśh cha niḥśhreyasa-karāvubhau ॥
tayos tu karma-sannyāsāt karma-yogo viśhiṣhyate

5.3

ज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति।
निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते॥

jñeyaḥ sa nitya-sannyāsī yo na dveṣhṭi na kāṅkṣhati ।
nirdvandvo hi mahā-bāho sukhaṁ bandhāt pramuchyate ॥

5.4

सांख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः।
एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोर्विन्दते फलम्॥

sānkhya-yogau pṛithag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ ।
ekamapyāsthitaḥ samyag ubhayor vindate phalam ॥

5.5

यत्सांख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते।
एकं सांख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति॥

yat sānkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ tad yogair api gamyate ।
ekaṁ sānkhyaṁ cha yogaṁ cha yaḥ paśhyati sa paśhyati ॥

5.6

संन्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः।
योगयुक्तो मुनिर्ब्रह्म नचिरेणाधिगच्छति॥

sannyāsas tu mahā-bāho duḥkham āptum ayogataḥ ।
yoga-yukto munir brahma na chireṇādhigachchhati ॥

5.7

योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः।
सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते॥

yoga-yukto viśhuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ ।
sarva-bhūtātma-bhūtātmā kurvann api na lipyate ॥

5.8

नैव किंचित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित्।
पश्यन् श्रृणवन्स्पृशञ्जिघ्रन्नश्नन्गच्छन्स्वपन् श्वसन्॥

naiva kiñchit karomīti yukto manyeta tattva-vit ।
paśhyañ śhṛiṇvan spṛiśhañjighrann aśhnangachchhan svapañśhvasan ॥
pralapan visṛijan gṛihṇann unmiṣhan nimiṣhann api
indriyāṇīndriyārtheṣhu vartanta iti dhārayan

5.9

प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन्॥

pralapan visṛjan gṛhṇann unmiṣan nimiṣann api indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan ।

5.10

ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा॥

brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā karoti yaḥ ।
lipyate na sa pāpena padma-patram ivāmbhasā ॥

5.11

कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि।
योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गं त्यक्त्वाऽऽत्मशुद्धये॥

kāyena manasā buddhyā kevalair indriyair api ।
yoginaḥ karma kurvanti saṅgaṁ tyaktvātma-śhuddhaye ॥

5.12

युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम्।
अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते॥

yuktaḥ karma-phalaṁ tyaktvā śhāntim āpnoti naiṣhṭhikīm ।
ayuktaḥ kāma-kāreṇa phale sakto nibadhyate ॥

5.13

सर्वकर्माणि मनसा संन्यस्यास्ते सुखं वशी।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन्॥

sarva-karmāṇi manasā sannyasyāste sukhaṁ vaśhī ।
nava-dvāre pure dehī naiva kurvan na kārayan ॥

5.14

न कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः।
न कर्मफलसंयोगं स्वभावस्तु प्रवर्तते॥

na kartṛitvaṁ na karmāṇi lokasya sṛijati prabhuḥ ।
na karma-phala-saṅyogaṁ svabhāvas tu pravartate ॥

5.15

नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः।
अज्ञानेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः॥

nādatte kasyachit pāpaṁ na chaiva sukṛitaṁ vibhuḥ ।
ajñānenāvṛitaṁ jñānaṁ tena muhyanti jantavaḥ ॥

5.16

ज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः।
तेषामादित्यवज्ज्ञानं प्रकाशयति तत्परम्॥

jñānena tu tad ajñānaṁ yeṣhāṁ nāśhitam ātmanaḥ ।
teṣhām āditya-vaj jñānaṁ prakāśhayati tat param ॥

5.17

तद्बुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्परायणाः।
गच्छन्त्यपुनरावृत्तिं ज्ञाननिर्धूतकल्मषाः॥

tad-buddhayas tad-ātmānas tan-niṣhṭhās tat-parāyaṇāḥ ।
gachchhantyapunar-āvṛittiṁ jñāna-nirdhūta-kalmaṣhāḥ ॥

5.18

विद्याविनयसंपन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि।
शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः॥

vidyā-vinaya-sampanne brāhmaṇe gavi hastini ।
śhuni chaiva śhva-pāke cha paṇḍitāḥ sama-darśhinaḥ ॥

5.19

इहैव तैर्जितः सर्गो येषां साम्ये स्थितं मनः।
निर्दोषं हि समं ब्रह्म तस्माद्ब्रह्मणि ते स्थिताः॥

ihaiva tair jitaḥ sargo yeṣhāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ ।
nirdoṣhaṁ hi samaṁ brahma tasmād brahmaṇi te sthitāḥ ॥

5.20

न प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम्।
स्थिरबुद्धिरसम्मूढो ब्रह्मविद्ब्रह्मणि स्थितः॥

na prahṛiṣhyet priyaṁ prāpya nodvijet prāpya chāpriyam ।
sthira-buddhir asammūḍho brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ ॥

5.21

बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम्।
स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते॥

bāhya-sparśheṣhvasaktātmā vindatyātmani yat sukham ।
sa brahma-yoga-yuktātmā sukham akṣhayam aśhnute ॥

5.22

ये हि संस्पर्शजा भोगा दुःखयोनय एव ते।
आद्यन्तवन्तः कौन्तेय न तेषु रमते बुधः॥

ye hi sansparśha-jā bhogā duḥkha-yonaya eva te ।
ādyantavantaḥ kaunteya na teṣhu ramate budhaḥ ॥

5.23

शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात्।
कामक्रोधोद्भवं वेगं स युक्तः स सुखी नरः॥

śhaknotīhaiva yaḥ soḍhuṁ prāk śharīra-vimokṣhaṇāt ।
kāma-krodhodbhavaṁ vegaṁ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ ॥

5.24

योऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथान्तर्ज्योतिरेव यः।
स योगी ब्रह्मनिर्वाणं ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति॥

yo 'ntaḥ-sukho 'ntar-ārāmas tathāntar-jyotir eva yaḥ ।
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ brahma-bhūto 'dhigachchhati ॥

5.25

लभन्ते ब्रह्मनिर्वाणमृषयः क्षीणकल्मषाः।
छिन्नद्वैधा यतात्मानः सर्वभूतहिते रताः॥

labhante brahma-nirvāṇam ṛiṣhayaḥ kṣhīṇa-kalmaṣhāḥ ।
chhinna-dvaidhā yatātmānaḥ sarva-bhūta-hite ratāḥ ॥

5.26

कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम्।
अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम्॥

kāma-krodha-viyuktānāṁ yatīnāṁ yata-chetasām ।
abhito brahma-nirvāṇaṁ vartate viditātmanām ॥

5.27

स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः।
प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ॥

sparśhān kṛitvā bahir bāhyānśh chakṣhuśh chaivāntare bhruvoḥ ।
prāṇāpānau samau kṛitvā nāsābhyantara-chāriṇau ॥
yatendriya-mano-buddhir munir mokṣha-parāyaṇaḥ
vigatechchhā-bhaya-krodho yaḥ sadā mukta eva saḥ

5.28

यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः।
विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः॥

yatendriya-mano-buddhir munir mokṣa-parāyaṇaḥ vigatecchā-bhaya-krodho yaḥ sadā mukta eva saḥ ।

5.29

भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम्।
सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति॥

bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ sarva-loka-maheśhvaram ।
suhṛidaṁ sarva-bhūtānāṁ jñātvā māṁ śhāntim ṛichchhati ॥